Indonézia

Indonézia: v krajine sopiek i pralesov

Vyšlo v týždenníku Nový čas pre ženy, 33/2019

Mária Čaučíková z Dolného Kubína sa ako 26-ročná prihlásila do štipendijného programu indonézskej vlády a keď ju vybrali, dostala sa do triapolmiliónového mesta Yogyakarta, ktoré jej učarovalo.

Mária už počas strednej školy absolvovala pobyt v Írsku a to jej otvorilo dvere do sveta. V 17 prešla značnú časť Írska, bola dvakrát navštíviť upršaný Londýn, ale aj Chicago v USA. Odvtedy sa takmer nezastavila a snažila sa využiť každú príležitosť vycestovať a spoznávať nové kultúry.

„Cestovanie je veľmi návykové – raz okúsiš, už nechceš prestať. Aj preto som po strednej škole premýšľala, kam ďalej, aby som mohla skĺbiť štúdium s cestovaním,“ vysvetľuje mladá žena, ktorá si nakoniec vybrala štúdium jazykov, a to v Trnave a neskôr v Nitre.

„Aj to mi umožnilo vycestovať do Ameriky na študentské víza počas letných prázdnin a trochu si zarobiť a cestovať.“ Väčšinu letných prázdnin však absolvovala v krásnom Holandsku na brigádach s kamarátkami. Cez Erasmus sa zase dostala na grécky ostrov Korfu a pracovala aj na Cypre.

Vždy sa rada vracia domov

„Cestovanie mi dáva silu, energiu, je to taký môj všeliek. A tak, keď som konečne mohla spoznať Áziu, neváhala som.“ V Indonézii strávila rok a naučila ju, ako byť pokornou, skromnou a nachádzať pozitíva aj v nepriaznivých okolnostiach.

„Cestovala som po súši, vode aj vo vzduchu – z ostrova Jáva na Bali, Nusu Penidu aj Lombok. Navštívila som Thajsko, hlavné mesto Malajzie, ale aj Singapur. Z každej cesty si odnášam niečo nové, poučné a vždy trošku osobnostne podrastiem. A hoci je cestovanie moja vášeň, rada sa vraciam domov. “

Tance, spev a hry

Štipendijný program indonézskej vlády Darmasiswa prilákal mnohých mladých ľudí, ale vybrali iba 700 a medzi nimi aj Máriu. „Bol koniec augusta a všetci vybraní sme sa stretli na letisku Sukarno-Hatta v Jakarte, aby sme začali novú kapitolu v našom živote,“ spomína Mária.

„Spolu sme strávili tri dni, aby nám priblížili podstatu indonézskej kultúry. Tance, spev, hry, vyrábali sme si dokonca výrobky z kokosového listu a naučili sme sa hrať na ich tradičný hudobný nástroj. Potom každý študent zamieril do mesta, ktoré si sám zvolil. V mojom prípade išlo o triapolmiliónové mesto Yogya­karta na ostrove Jáva.“

Večerala s rodinou sultána

Skúsenosti Mária čerpala na Universitas Atma Jaya a zvládla sa naučiť aj indonézky jazyk. Yogyakarta je jediná špeciálna provincia v Indonézii, ktorá je vedená sultánom. Mária mala možnosť byť v jeho paláci. „Dostali sme pozvanie a večerali sme s jeho rodinou. Zažili sme ich tradičné tance v sprievode tradičnej hudby a asi 6-chodovú večeru z exotických miestnych surovín.“

Na Indonézii sa jej páči, že je plná kontrastov. Na jednej strane takmer neexistujúce pravidlá cestnej premávky, na druhej ústretovosť ľudí. Nájdete tam desivé aktívne sopky, ale aj prenádherné pláže a rozsiahle ryžové polia. Určite vás očaria tisíce jazier, zamilujete si vynikajúce čili jedlá. Najviac si však cení pohostinnosť domácich. „Ľudia na vás kývajú a volajú domov, aby vás ponúkli všetkým možným, čo vypestujú. Od kávy, kukurice, ryže až po kokosové orechy a množstvo druhov ovocia.“

Hviezdy pozorujú na kopci Butik Bintang

Za návštevu rozhodne stojí kopec Butik Bintang, v preklade „Hora hviezd“. Je známy tým, že miestni i turisti sem chodia kvôli západu a východu slnka alebo pozorovať hviezdy za jasnej oblohy. Mária odporúča dopraviť sa na skútri, pretože je to hlavný dopravný prostriedok. „Keď sme dorazili na miesto, všade okolo rozvoniavala kukurica, ktorú tu predávali, a v pozadí hrala čarovná hudba. Všade sa to hemžilo nadšenými ľuďmi. Malo to magickú atmosféru.“

Viete, že...

... Indonézia je najväčšie súostrovie na svete, zároveň jej patrí 17 000 ostrovov, ale len asi 6 000 je obývaných?

... je multikultúrna, pretože tu žije približne 300 etnických skupín používajúcich 583 jazykov a ich dialektov?

... prechádzajú ňou tri časové pásma a je to územie, ktoré dodnes nie je presne zmapované?

... patrí do oblasti Ohnivý kruh, charakteristickej častými zemetraseniami a vulkanickou činnosťou, pričom až 75 % sopiek je na území Indonézie?

... je štvrtou najľudnatejšou krajinou na svete s 238 miliónmi obyvateľov?

Durian má tabuľu zákazu

Veľmi navštevovaná je aj obchodná ulica Malioboro. Je situovaná medzi sultánskym palácom Kraton a sopkou Merapi, ktorá vybuchla deň pred ich plánovaným výstupom. Mária odporúča zájsť do uličky s ovocím a ochutnať durian. „Vzhľadom pripomína pichľavého ježka a je to asi jediné ovocie na svete, ktoré má svoju vlastnú tabuľku zákazu podobne ako cigareta, zmrzlina či korčule.“

Prečiarknutý piktogram durianu možno nájsť na dverách hotelov, dopravných prostriedkov i letísk. Neuveriteľne smrdí, ale aj chutí. Hoci sa Mária priznala, že jej veľmi nechutil. „Na konci slávnej obchodnej ulice sa nachádza Tentang Monumen Serangan Umum, čo je monument na počesť 1. marca 1949, keď Indonézia naznačila okupujúcim Holanďanom, že je schopná bojovať a oslobodiť sa,“ dodáva na záver inšpiratívna 28-ročná žena, ktorá sa dnes cestovaním aj živí.